Poloha a prírodné pomery:
Obec Zámutov a jej chotár sa nachádza na východnom úpätí Slanských vrchov v nadmorskej výške 250 m. Kartograficky zachytené vyvýšeniny, nachádzajúce sa v tesnej blízkosti sú: južne Valenčica – 432 m, západne Baran – 412 m, severne Železna hura – 398 ma juhovýchodne Havranova hura – 250 m.
Obcou preteká Zámutovský potok (prameniaci pod Šimonkou – 1092 m – najvyšším vrcholom katastra Zámutova, ale aj najvyšším vrcholom Slanských vrchov). Zámutovský potok priberá niekoľko menších prítokov, najmä Čaklovec, Potočik a vlieva sa do Tople v obci Čaklov.
Vyššie polohy Slanských vrchov patria do chladnej oblasti, obec Zámutov patrí do mierne teplej klímy. Uplatňujú sa tie klimatické pomery, ktoré ovplyvňujú celé východné Slovensko. Priemerná ročná teplota je vyše 7 oC. Najteplejším mesiacom je júl a august. Z vetrov prevládajú vetry severné. Najväčší prietok Zámutovského potoka je v marci.
V najvyšších polohách sú sivé lesné pôdy, v nižších pjolohách prevládajú mierne a stredne podzolové pôdy a hnedé lesné pôdy nížinné.
Zámutovské skaly:
Na starších hrebeňoch vystupujú ojedinele väčšie obnažené skalné komplexy, pod ktorými je obyčajne pásmo sklanato-balvanistej sutiny. Takýmto významným komplexom sú tzv. Zámutovské skaly, ktoré sú vyhlásené za štátntu prírodnú rezerváciu. Tvorí ju pôsobivý skalný komplex z južnej strany zarastený starou pôvodnou dubinou s teplomilným porastom prevažne lipnice májnej. Botanicky významné sú na skalách najmä žlté trsy tarice skalnej, skalice horskej, cesnaku horského, skalice srsnatej. N vyslenených čistinkách porasty medničky sedmohradkej, fialky trojfarebnej skalnej, luskáča lekárskeho a iných. Zámutovské skaly s teplomilným porastom tvoria kontrastný a významný objekt medzi okolitými bučinami Slanských vrchov. V roku 1981 bola vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu aj Zámutovská jelšína, ktorá sa nachádza v severovýchodnej časti Slanských vrchov severozápadne od obce v doline potoka medzi Černou skalou a hrebeňom Zámutovských skál. Neveľká terénna zníženina (0,66 ha) zarástla jelšou lepkavou. Vyvinulo sa tu postupne typické slatinné jelšové spoločenstvo s ostricou predĺženou a ostricou. V katastri obce sa taktiež nachádza Jefriho borovica (kanadská), ktorej šušky sú niekoľkonábne väčie ako obyčajné.
Zo zoologického hľadiska sú Slanské vrchy a to najmä hrebeň Zámutovksých skál známy bohatým výskytom jelenej a srnčej zveri, často je tu jariabok hôrný, užovka stromová a na výslnených skalách jašterica múrová. Okrem toho v okolitých lesoch je aj diviačia zver, líšky, mačka divá, kuna lesná, lasica obyčajná, hranostaj a iné. Z vtáctva nájdeme škovránka, vrabca poľného, drozda čierneho, jarabicu, myšiaka lesného, sovu obyčajnú, vrany a iné drobné vtáctvo.
V minulosti sa v Zámutovskom potoku dobre darilo pstruhovi potočnému, no zlým hospodárením je tento potok v súčasnosti na pstruhy veľmi chudobný.
Zámutovská jelšina:
kat. úz. Rudlov, 0,66 ha s ochranným pásmom 2,32 ha
V r. 1981 bola vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu Zámutovksá jelšina, ktorá sa nachádza v doline potoka medzi Čiernou skalou (Jaseňovým hrebeňom) a hrebeňom Zámutovských skál (Čulkov) v nadmorskej výške 520 m. Neveľká terénna zníženina na východných úpätiach Zamutovských skál zarástla jelšou lepkavou (Alnus glutinosa). Je zaplavovaná vodou z prameňov na južnej strane terénnej depresie a na západnej strane zo svahových pramenísk v bučine nad jelšinou. Vyvinulo sa tu postupne typické slatinné jelšové spoločenstvo s ostricou pedĺženou (Carex elongata). Odtiaľ je jelšina malým potôčkom odvodňovaná, no vo vlastnej terénnej zníženine je stále vysoký stav vody, ktorý dáva predpoklady uchovania a vývoja ostricovo-jelšového lesa. Jelšový porast je pekného rovného vzrastu (20-23 m), hrúbka kmeňov je do 25 cm, vek 60-70 rokov. Jelša lepkavá je jedinou drevinou slatinného biotopu.
Rastlinstvo:
Rozvoj bylinného porastu je závislý od výšky záplav a času ich trvania. Počas jarných vôd je porast chudobný alebo slabo vyvinutý, okrem vysokých ostríc. Po klesnutí vody sa porast rýchlo vyvíja do charakteristickej mozaikovitej štruktúry. Podľa nárokov na vlhkosť sa v Zámutovskej jelšine vyskytujú dve skupiny druhov. Jedna osídľuje vyvýšené miesta okolo kmeňov jelší, kde sa zoskupujú rastliny viac-menej subhydrofilného charakteru, ako papraď ostnitá, papradka samčia a i. Druhá skupina rastlín pokrýva znížené, vodou zaliate miesta medzi jelšami a tvoria ju hlavne rôzne druhy ostríc. Zámutovská jelšina slúži ako ukážka zachovalých a pôvodných slatinno-jelšových porastov mimo oblasti lužných lesov. Najhojnejšie sa vyskujú: ostrica oddialená, o. predĺžená, o. zobáčikovitá, metlica trstnatá, smlz sivý, ľuľok sladkohorký, šišiak vrúbkovaný, záružlie močiarne, cesnak horský, na slnečných čistinkách nájdeme medničku sedmohradskú, fialku trojfarebnú, fialku skalnú, luskáč lekársky a iné.
Živočíšstvo:
Zo zoologického hľadiska sú Slanské vrchy známe výskytom jelenej a srnčej zveri, jariabka hôrneho, užovky stromovej i jašterice múrovej. V okolitých lesoch je aj diviačia zver, líška, mačka divá, kuna lesná, lasica obyčajná a iné. Z vtáctva môžeme pozorovať škovránky, vrabca poľného, drozda čierneho, myšiaka lesného, sovu obyčajnú, jarabice, vrany a iné drobné vtáctvo.
Nerastné bohatstvo:
Okolie Zámutova je zaujímavé aj geologickým vývojom, výsledkom ktorého sú náleziská hnedého uhlia, železnej rudy a polodrahokamu opálu. Vulkanické horniny Slanských vrchov vyodecitové a dacitové tufy a tufity majú dnes veľký význam pre stavebníctvo.
Ťažba železnej rudy a polodrahokamu opálu spadá predovšetkým do druhej polovice 19. storočia. V súčasnosti sa už nerealizuje.
Vo všetkých odborných publikáciách, ktoré sa dotýkajú problematiky slovenských ložísk drahého opálu na Dubníku sa konštatuje, že opálové ložiská neboli zavreté z dôvodu vyťaženia zásob. Po roku 1984 a 1989 došlo k najväčším devastáciám podzemných priestorov, ktoré spôsobovali zlodeji opálov. V roku 1999 vznikla Nadácia Dubnícke opálové bane, ktorej účelom je podporavať ochranu zimoviska netopierov v dubníckych opálových baniach ako anjväčšieho zimoviska netopierov na Slovensku, obnovu, rekonštrukciu, ochranu a sprístupnenie kultúrno – historických a technických pamiatok, banských diel a stavieb po ťažbe drahých opálov a zraidenie múzea opálových baní na Dubníku.
